reklama

Prežitý sen (2.)

Mala som pocit, že ten súboj môjho života trval večnosť. Nevzdávala som sa a ten ostrý mokrý drevený kôl mi bol motiváciou, že nechcem takto skončiť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Bol to zlomok sekundy,keď som zacítila štipľavú bolesť na ľavom lýtku. Ešte som zastihla pohyb jehoruky, ktorá sa rýchlo vzdialila od mojej nohy. „No výborne“, pomyslela som si.„Už ma dostal“, neprestávala som sa brániť, ale pomaly som sa lúčilas nádejou dostať sa z tejto desivej situácie.

Rana bola dosť hlbokáa hustý dážď nestíhal zmývať krv. Podarilo sa mi uhryznúť chlapa do ruky,v ktorej držal svoju zbraň. Kôl pustil a ja som ho stihla odkopnúť. Zhodilma na zem. Radšej by som chcela zápasiť v bahne s nejakýmrovnocennejším súperom, ale nebol výber v tej chvíli. Čudovala som sa samasebe, že som ešte vládala odolávať. Vydržala by som to v skutočnosti?Alebo to bola skutočnosť? Myšlienky totálne zmätené nevedeli nájsť správnuodpoveď, že v akom svete sa momentálne nachádzam.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Síl mi ubúdalorýchlejšie po tom, ako sa ostrý kôl zavŕtal do mojej nohy a urobilv nej asi pätnásť centimetrovú brázdu. Utekanie už bolo prakticky nemožné.Zrazu som v diaľke počula zavíjanie a brechot. Začala som volať napsa, ale vyzeralo to tak, že Taro nie je sám.

O pár sekúnd smeuž boli obkľúčení štyrmi zúriacimi psovitými šelmami. Traja vlci a môjpes. Taká bola zostava tých chlpáčov, ktorí sa radi pochválili ostrými zubamiobalenými bielymi slinami. Ďalšia zvláštna vec bolo správanie Tara. Vždy malrešpekt pred cudzími väčšími psami. Radšej sa im vyhýbal a nevšímal siich. No teraz vypadal, ako keby patril do tej svorky vlkov odjakživa. Zúriacešelmy behali okolo mňa a útočiaceho muža. Bolo čudné, že pes - domácimaznáčik spolupracuje s divými vlkmi, ktoré útočia. Vlky sú predsa dosťopatrné a plaché zvieratá, vyhýbajú sa ľuďom. Toto nebol ten prípad. Zdalosa mi, že svorka ma obraňuje a útočí iba na chlapa s jazvou. Ani sama nedotkli, s mojím útočníkom to už bolo horšie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Búrka naberala druhýdych a zdalo sa, že aj moje šance na únik z tejto hororovej scény. Chlapvolal o pomoc, vlčie zuby sa nechutne zarývali do jeho rúk a nôh.Taro občas pribehol ku mne, aby sa presvedčil, že som v poriadkua bežal naspäť za vlkmi. Útočili iba oni, môj pes ich len povzbudzovala pobehoval okolo. Ja som sedela neďaleko tej hrôzy na zemi, snažila somsa upokojiť a rozmýšľať, čo bude ďalej so mnou a ako skončí ten divnýchlap. Srdce mi stále bilo ako zvon a ja som sa pristihla pri tom, akodržím palce chlapovi, ktorý ma napadol. Možno ďalšia zvláštnosť, ale určite somnechcela, aby ho tie zvery zniesli zo sveta takýmto krutým krvilačným spôsobom.Už predstava, že niekto pred mojimi očami príde o život, ma desila.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Otváram oči, aleoslepuje ma svetlo v mojej izbe. Ležím v posteli zababušená asi dosto kilového paplóna. Som mokrá ako myš, cítim sa ako rozhorúčená platňa nasporáku. Mama nalieva do hrnčeka horúci čaj z termosky a konečne sapozrie na mňa.

„To trvalo... Nevedelasom, čo sa s tebou deje“, mama si sadla ku mne na posteľ a chytila mičelo.

„Daj si teplomer, užnie si taká horúca“, nebolo to dvakrát príjemné ten studený teplomer.

„Kde je Taro?“ prváveta, ktorú som zo seba dostala.

„Zaspal tu pod stolom“,mama sa odstúpila a ja som uvidela toho môjho maznáčika, ako si spokojneodfukuje na svojom obľúbenom mieste.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Prečo si hneď nešladomov, keď sa strhla tá búrka? Mobil si mala vypnutý, báli sme sa o vás“,podávam mame teplomer, ktorý ukazuje už iba 38,6 °C.

„Mala si nejaký zlýsen.“

„Hovorila som niečo?“

„Áno, niekto ti asirobil niečo zlé a volala si stále Tara. Ten chudáčisko ti skoro vbehol podpaplón, ale ty si si ho vôbec nevšímala.“

S horúčkou po bokusom sa snažila dať si dokopy ten príbeh, ktorého som bola súčasťou. Takže tobol iba sen? Stále som si nebola istá.

Mama si všimla, ako somsa pozrela na ľavú nohu. Dúfala som, aby som tam nič nenašla, ale opak bolpravdou. Obviazaná rana ma pálila.

„Môžeš mi konečnepovedať, ako sa ti to stalo?“ opýtala sa mama.

„No to by som tiež radavedela, ja si nič nepamätám. Neviem ako som sa dostala domov. Taro prišiel somnou?“

„Prišla si asi okološiestej. Ledva si stála na nohách, premočená do nitky. Taro sa triasol od zimya vypadalo to tak, že aj od strachu. Dobre vieš, že sa bojí búrkya ty sa s ním túlaš po lese.“

No tak na môj príchoddomov nie je v mojej pamäti miesto. Ďalšia zvláštnosť. Pri svorke vlkovbol Taro odvážny a suverénny obranár. Keď sme prišli domov, bol obalenýstrachom.

Nočné mory sa občaspritrafia, veď počas spánku sa fantázii medze nekladú. Som však na pochybách,či tento príbeh bol skutočne prežitý sen alebo skutočný sen. Možno sa mi to razpodarí zistiť, keď oživím tú časť pamäte, ktorá pozná pravdu.

Valéria Nôtová

Valéria Nôtová

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

... neskutočne skutočná, neobyčajne obyčajná, normálne nenormálna žijúca zároveň vo svojom paralelnom svete fantázie, do ktorého vidí len ona... čo uzná za vhodné, sprístupní verejnosti... príjemné čítanie Zoznam autorových rubrík:  keep smilingShortkyzwerinapotulky prírodou

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu